MORAVIA MAGNA
MORAVIA MAGNA, společnost pro kulturu, historii a umění

 

SLONOVINOVÁ PYXIDA Z ČIERNYCH KĽAČAN

MARTIN VANČO

Slonovinová pyxida z Čiernych Kľačan
a problém jej provenience

Obr. 1. Slonovinová pyxida z Čiernych Kľačan –
schéma rozmístění zachovaných fragmentů po obvodu pyxidy.
   Slonovinová pyxida objavená v roku 1974 v Čiernych Kľačanoch1 predstavuje významný ojedinelý nález ranobyzantského umenia nájdený na našom území. Napriek jeho významu sa mu doteraz venoval len T. Kolník a L. Veliačik,2 ktorí pyxidu považovali za rímsky výrobok z 1. tretiny 4. storočia. Reliéf pyxidy pozostáva z viacerých figurálnych scén: oráča so záprahom volov, ženy s košom potravy, pastiera s ovcami a kozou s náprotivnou, porušenou ľudskou figurou a fragmentu arkády s orantom, z ktorého sa zachovala len pravá ruka v adoračnom geste. Najmä na základe scény s oráčom sa T. Kolník domnieval, že ide o stvárnenie legendy o založení Ríma.3 Preto dospel k záveru, že pyxida bola vyrobená pri príležitosti založenia Nového Ríma – Konštantinopola rímskym cisárom Konštantínom I. Na územie Slovenska mala byť dovezená až niekoľko storočí neskôr, prostredníctvom Cyrila a Metoda v 9. storočí ako diplomatický dar.4
Obr. 2. Slonovinová pyxida z Čiernych Kľačan (v 8,5 cm, d 14,5 cm) –
oráč se zápřahem býků, žena s košem potravy, pastýř s ovcemi a kozou
.
   Vzhľadom k viacerým porušeným figurálnym scénam na pyxide je možná aj iná interpretácia ikonografie pyxidy, vychádzajúca zo Starého zákona. Ide predovšetkým o príbeh Požehnania Jákoba Izákom, ktorému zodpovedá aj počet stvárnených figúr na pyxide: Esau pracujúci na poli, Rebeka nesúca kôš s jedlom. Jákob pasúci stádo oviec pýtajúci si požehnanie od Izáka.5 Pod arkádou mohol byť zobrazený Ježiš Kristus alebo akýkoľvek iný svätec.6
Obr. 3. Slonovinová pyxida s „Pastorální scénou“
z Britského muzea v Londýně.
   Podľa štýlových kvalit figúr prevedených v nízkom reliéfe so schematickými drapériami a robustnými proporciami je pyxida najskôr produktom ranobyzantskeho umenia 6. storočia. Pravdepodobne bola vyrobená egyptsko-kopotskou dieľňou okolo polovice 6. storočia, tak ako štýlovo najbližšia pyxida s „Pastorálnou scénou“ z Britského múzea v Londýne, stvárňujúca pastierov hrajúcich na hudobné nástroje s ovcami a kozami a totožnou figúrou kráčajúcej ženy nesúcou kôš.7
Obr. 4. Sv. Menas pod arkádou na jiné slonovinové pyxidě
z Britského muzea v Londýně.
   Pyxida (z Čiernych Kľačan) sa nachádzala pravdepodobne v poklade byzantského cisára a na Slovensko bola dovezená počas Veľkomoravskej ríše v 9. storočí prostredníctvom Cyrilometodskej misie ako schránka na relikvie Sv. Klimenta.8

Martin Vančo,
Institute of Art History,
Slovak Academy of Sciences,
Bratislava.


Poznámky:

1 Čierne Kľačany – obec jižně od Zlatých Moravců na okrese Nitra na Slovensku.
2 Viz literatura níže. V souvislosti s oráčskou scénou ve znojemské rotundě věnoval pozornost tomuto vzácnému nálezu J. Zástěra (1990, s. 153-159).
3 Pověst o založení Říma Romulem.
4 Pyxida byla objevena spolu s dalšími nálezy pocházejícími z konce 9. století.
5 Viz První kniha Mojžíšova Gn (27, 1-29).
6 Kombinace starozákonního námětu s novozákonním na jednom předmětu není příliš pravděpodobná.
7 Podobnost je skutečně až zarážející.
8 Opravdu důstojná schránka pro uschování ostatku 4. římského biskupa.
Srovnej také slonovinovou pyxidu z hrobky moravské kněžny z 5. století, vykopanou na Žuráni v Podolí u Brna roku 1948. Válcovitý plášť pyxidy zdobil vyřezávaný cyklus scén z Ježíšova života. Zvlášť výrazně se vyjímá vousatá postava apoštola Pavla s křížem v levé ruce (obr. 5 níže), zatímco postava Krista má nápadnou analogii na jedné z četných pyxid leningradské Ermitáže (J. Dekan 1985, obr. 4-6, s. 62-63; J. Svoboda 2004, s. 107).
Slonovinová pyxida ze Žuráně v Podolí u Brna
Obr. 5. Apoštol Pavel s křížem (uprostřed nahoře)
na slonovinové pyxidě ze Žuráně v Podolí u Brna.

Petr Šimík (2008).

Srovnání:
Rodokmen Mojmírovců“ dle současného stavu poznání.
Rodokmen mytických knížat“ aneb Kde Kosmas našel jejich jména?
Rodokmen »Přemyslovců«“ čili pražské větve mojmírovského rodokmenu.
Historie psaná štětcem“ aneb Malby ve znojemské rotundě jako historický pramen.
Rytý nápis na západní stěně znojemské rotundy“ aneb Dobové falzum.
Mapky: „Územní vývoj Velké Moravy za Rostislava a Svatopluka“.
Mapky: „Rozmístění hradů ve středočeském vévodství“.
Mapky: „Dějiště Kosmových mýtů a nejstarších českých legend“.
Tabulka   2: „Kosmův obrazový scénář“ aneb Odkud vzal Kosmas námět pro svůj libušopřemyslovský mýtus?
Tabulka 14: „Srovnání Kristiánovy a Kosmovy verze přemyslovské pověsti“.
Tabulka 15: „Životní data krále-oráče Rostislava“.
Tabulka 16: „Zdroj Kristiánovy a Kosmovy inspirace“ aneb Bez moravské historie by nebyly ani české mýty!
Tabulka 20: „Křesťanský král-oráč a byzantská misie“ v pozdějších písemných a obrazových pramenech.
Artefakty: „Plaketa velkomoravské kněžny ze Želének“.
Artefakty: „Stříbrný terčík se sokolníkem ze Starého Města na Moravě“.
Symbolika: „Mor – nákaza (epidemie), anebo symbol pohanství?
Symbolika: „Býk – dobytče, nebo apoštol, kazatel evangelia?
Symbolika: „Asketa s jelenem, hadem a ptákem“.
Symbolika: „Sokol přinášející vládu-království“.
Symbolika: „Oráčská scéna na malbě ve znojemské rotundě“ aneb Přemyslův konec.
Symbolika: „Tažné zvíře“.
Symbolika: „Přilba jako atribut svatého Václava“.
Symbolika: „Stejná osoba byla zobrazována ve stejném oděvu“.
Symbolika: „Zdvojení postav na jednom obraze“.
Komentáře: „Největší archeologický podvod století“ aneb Pražská archeologická mafie zasahuje.
Komentáře: „Přemyslovský cyklus ve znojemské rotundě“ aneb »Mýliti se« je přece lidské...
Aktuality: „Česká televize mystifikuje diváky“ aneb Český pohanský komiks v moravské křesťanské kapli.
Aktuality: „Jakou úlohu v dějinách prvních Slovanů měla Turkménie?
Otázky: „Proč se založení hradu Praha upírá Bořivojovi?
Otázky: „Je možné, aby na řadovém zobrazení panovníků byly některé postavy dvakrát?
Otázky: „Mohl být Bořivoj synem Rostislava?
Otázky: „Mohl být Bořivoj, zřejmě vysoce postavený Moravan a Svatoplukův příbuzný, nepokřtěný?
Úvahy: „Vznik a původ přemyslovské pověsti“.
Vlivy: „Původ a počátky moravského etnosu“ (1/4, 2/4, 3/4, 4/4).
Mytičtí Přemyslovci – literární fikce, nebo historická věda?“ (1. moravská historie, 2. Kristián, 3. Kosmas).
   • F. Palacký (1848), • R. Turek (1963), • A. Friedl (1966), • V. Karbusický (1995), • D. Třeštík (2006, 2009).

Literatura:
• Titus Kolník-Ladislav Veliačik: Neskoroantická pyxida z Čiernych Kľačan. Slovenská archeológia XXXI-1, 1983, s. 17-70.
• Ján Dekan: Velká Morava. Doba a umění. Odeon, Praha 1985.
• Jaroslav Zástěra: Znojemská rotunda a Velká Morava. Brno 1990.
• Petr Šimík: Nový pohled na ikonografii 3. pásu maleb v rotundě sv. Kateřiny ve Znojmě. Znojemská rotunda. Malby v národní kulturní památce Rotunda sv. Kateřiny a výsledky současného výzkumu. Sborník z 2. mezinárodní odborné konference o rotundě, Znojmo 25.-26.6.2003. Město Znojmo 2004, s. 78-123.
• Jan Svoboda: Přes propasti věků. Tři kapitoly z našich nejstarších dějin. Vyšehrad, Praha 2004.
• Martin Vančo: Ivory Pyxis from Čierne Kľačany and the Problem of its Provenance. In: Trade, Journeys, inter- and intracultural Communication in East and West (up to 1250). Papers Presented at the International Workshop (Humboldt-Kolleg) Dolná Krupá, Slovak Republic, June 2-6, 2004. Edited by Marián Gálik and Tatiana Štefanovičová. Institute of Oriental Studies, Slovak Academy of Sciences, Lufema, Bratislava 2006, s. 78.

   MORAVIA MAGNA


aktualityzajímavostikontaktnaše cíleohlasysponzořiarchiv
mýty a pověstilegendykronikydokumentyjiné texty
lokalityarcheologiehrobyantropologiehistorieotázky
jazykpísmopísemnictví vírasymbolika artefaktyvlivy
mapkyplánkytabulkyrodokmenyosobnosti
úvahykomentářeodkazyčasová osarejstříkobsah